Pekne napísaná recenzia, aj keď sa mierne prikláňam k táboru Eressea.
Na jednej strane má ten seriál úžasnú atmosféru viktoriánskeho Londýnu, gore, desivé a inak zvrátené scény a hlavne nádherne nepredvídatelný scenár kde divák netuší čo bude ďalej. A práve vo scenári vzniká určitý paradox, kedy mi príde že tvorcovia sa tak moc snažia diváka prekvapiť a šokovať že stále schovávajú všetky pointy aj za cenu wtf momentov. (napríklad scéna Dorian a Chandler nie že by som mal nejaký problém so samotným obsahom ale prišlo mi to tam trochu.navyše) Tvorcovia tu predkladajú postavy ktoré síce sú sami o sebe zaujímavé, ale vlastne nemajú čo ponúknuť a divák ani nevie či im má fandiť alebo im priať skorú, čo možno najnechutnejšiu smrť.
A vyložene ma nasrala linka s Frankensteinovým monstrem. Tak najprv dostaneme nádherný záver prvej epizody kde sa emócie dajú krájať a oni to potom celé zrušia s tým že Doktor vlastne už jedno monstrum vytvoril takže ten jeho fascinovaný/ dojatý výraz v prvej epizode vlastne vôbec nič neznamenal a žiadne budovanie vzťahu doktor-monstrum a monstrum-svet nás nečaká.
reagovat
|