Je pravda, ze Marvel si aj po prechode no novy format s WandaVision drzi svoj standard, ktory ja ale realne a az na par vynimiek vidim skor niekde na urovni 6-7 hviezdiciek (lahko nadpriemerna blockbusterova zabava pre masy). Pochvalit treba tradicne vysoku remeselnu uroven spravovania (triky, vyprava, kostymy atd.) a hravost (meniace sa znelky, vizual, praca s meniacim sa oramovanim obrazu a zaclenenie tychto zmien priamo do deja, rozne odkazy ci ucast Evana Petersa). 16 rokov po Loste a 10 rokov po Hre o Trony uz ale serialy dosahujuce filmove parametre nie su nicim vynimocnym a sam Marvel dopredu avizoval, ze sa nebude podliezat latka nastavena MCU.
Pokial ide o obsah, tak to bolo o nieco horsie. Charakter a povod toho iluzorneho bublinoveho sveta bol vzhladom na povahu Wandinych schopnosti od zaciatku jasny a neviem ci to Marvel dokonca aj neavizoval v povodnych synopsiach. Hra na nejaku velku zahadu a jej odhalenie v 4. casti teda, az na doobjasnenie niektorych detailov, v porovnani s Abramsovskymi mystery boxami velmi nefungovala. A hoci format naivnych zaprasenych sitcomov bol celkom mily, v zasade to bola z velkej casti vata, o ktoru by bez nalepky MCU v dnesnej dobe nikto moc nestal (schvalne, kolko divakov bude mat potrebu si po WandaVision pustit napr. The Dick Van Dyke Show). Neskor sa este dostavi aj nejaky ten necakany zvrat + je tu spominana hravost, v jadre sa ale jedna o dost tradicny a priamociary pribeh, pre ktory su priznacne rozne klise a vseobecna povrchnost.
Viacere postavy su uplne ploche (definovane len svojou kladnoustou alebo zlodustvom) ci priam zbytocne (napr. agent FBI), neprijemnejsie vsak je, ze po 5 hodinach som sa toho moc nedozvedel ani o Wande s Visionom. Priestoru sice maju obaja dost, ale vacsnou ho travia hranim predpisanych iluzornych roli a riesenim z toho vyplyvajucich virtualnych problemov, neskor potom v akcno-hrdinskom mode. Wanda je postava definovana svojim zialom (opakovana strata najblizsich) a oblubou sitcomov (ktora ma ale dost absurdne zdovodnenie... menej uveritelne ako hratky s magiou a superschopnosti postav - uz vidim tu vychodoeuropsku rodinku, ktora si na prelome milenia idylicky uziva sledovanie DVD boxov s ciernobielymi americkymi sitcomami v originalnom zneni, zatial co doslova pod oknami im zuri vojna). Nic viac o nej vlastne neviem, pricom vztahy s jej najblizsimi su tiez nacrtnute len velmi zbezne. A to vratane toho s Visionom, androidom s obrovskou databazou poznatkov, ale nedostatkom zivotnych skusenosti, ktory sa snazi zistit, co robi cloveka clovekom. Co tychto dvoch vlastne spaja? Je tam jedna hlbavejsia scena o ich zdielanom outsiderstve a pocite samoty, ale celkovo bol tento vztah v MCU vzdy len tak nacrtny a viac nez o silu scenara sa opieral o znalosti komiksovej historie. Chybajuca komplexnost v charakterizacii postav a ich vztahov tak sposobuju, ze smutne momenty (Wandine zivotne tragedie) nemaju nalezity emocionalny dopad.
Za mna 6/10 a som rad, ze som to dal cele naraz namiesto otravneho kuskovania po polhodinke tyzdnenne vyplneneho stracanim casu s uletenymi a nikam neveducimi internetovymi teoriami, ktore v tom hladali viac nez tam bolo.
25126
Je pravda, ze Marvel si aj po prechode no novy format s WandaVision drzi svoj standard, ktory ja ale realne a az na par vynimiek vidim skor niekde na urovni 6-7 hviezdiciek (lahko nadpriemerna blockbusterova zabava pre masy). Pochvalit treba tradicne vysoku remeselnu uroven spravovania (triky, vyprava, kostymy atd.) a hravost (meniace sa znelky, vizual, praca s meniacim sa oramovanim obrazu a zaclenenie tychto zmien priamo do deja, rozne odkazy ci [spoiler]ucast Evana Petersa[/spoiler]). 16 rokov po Loste a 10 rokov po Hre o Trony uz ale serialy dosahujuce filmove parametre nie su nicim vynimocnym a sam Marvel dopredu avizoval, ze sa nebude podliezat latka nastavena MCU.
Pokial ide o obsah, tak to bolo o nieco horsie. Charakter a povod toho [spoiler]iluzorneho bublinoveho sveta bol vzhladom na povahu Wandinych schopnosti od zaciatku jasny[/spoiler] a neviem ci to Marvel dokonca aj neavizoval v povodnych synopsiach. Hra na nejaku velku zahadu a jej odhalenie v 4. casti teda, az na doobjasnenie niektorych detailov, v porovnani s Abramsovskymi mystery boxami velmi nefungovala. A hoci format naivnych zaprasenych sitcomov bol celkom mily, v zasade to bola z velkej casti vata, o ktoru by bez nalepky MCU v dnesnej dobe nikto moc nestal (schvalne, kolko divakov bude mat potrebu si po WandaVision pustit napr. The Dick Van Dyke Show). Neskor sa este dostavi aj nejaky ten necakany zvrat + je tu spominana hravost, v jadre sa ale jedna o dost tradicny a priamociary pribeh, pre ktory su priznacne rozne klise a vseobecna povrchnost.
Viacere postavy su uplne ploche (definovane len svojou kladnoustou alebo zlodustvom) ci priam zbytocne (napr. agent FBI), neprijemnejsie vsak je, ze po 5 hodinach som sa toho moc nedozvedel ani o Wande s Visionom. Priestoru sice maju obaja dost, ale vacsnou ho travia hranim predpisanych iluzornych roli a riesenim z toho vyplyvajucich virtualnych problemov, neskor potom v akcno-hrdinskom mode. Wanda je postava definovana [spoiler]svojim zialom (opakovana strata najblizsich) a oblubou sitcomov (ktora ma ale dost absurdne zdovodnenie... menej uveritelne ako hratky s magiou a superschopnosti postav - uz vidim tu vychodoeuropsku rodinku, ktora si na prelome milenia idylicky uziva sledovanie DVD boxov s ciernobielymi americkymi sitcomami v originalnom zneni, zatial co doslova pod oknami im zuri vojna*:D*).[/spoiler] Nic viac o nej vlastne neviem, pricom vztahy s jej najblizsimi su tiez nacrtnute len velmi zbezne. A to vratane toho s Visionom, androidom s obrovskou databazou poznatkov, ale nedostatkom zivotnych skusenosti, ktory sa snazi zistit, co robi cloveka clovekom. Co tychto dvoch vlastne spaja? Je tam jedna hlbavejsia scena o ich zdielanom outsiderstve a pocite samoty, ale celkovo bol tento vztah v MCU vzdy len tak nacrtny a viac nez o silu scenara sa opieral o znalosti komiksovej historie. Chybajuca komplexnost v charakterizacii postav a ich vztahov tak sposobuju, ze smutne momenty (Wandine zivotne tragedie) nemaju nalezity emocionalny dopad.
Za mna [b]6/10[/b] a som rad, ze som to dal cele naraz namiesto otravneho kuskovania po polhodinke tyzdnenne vyplneneho stracanim casu s uletenymi a nikam neveducimi internetovymi teoriami, ktore v tom hladali viac nez tam bolo.
reagovat
|